Talianska versus americká výletná loď - MSC Splendida versus Voyager of the Seas

Autor: Jana Kapráliková | 2.2.2019 o 22:13 | Karma článku: 5,18 | Prečítané:  2051x

Na zaoceánskej výletnej plavbe som bola dva krát. Raz v Ázii na výletnej lodi Voyager of the Seas vlastnenej americkou firmou Royal Caribbean International. 

Druhý krát som navštívila Arabský poolostrov na výletnej lodi MSC Splendida od spoločnosti MSC Cruises, založenej v Taliansku. 

A hoci koncept oboch výletných kolosov bol ten istý, ja osobne som našla v "americkom" a "talianskom" prístupe aj rozdiely. 

Základný koncept zaoceánskych výletných lodí je rovnaký

Na výletnej lodi spoločností Royal Caribbean, ako aj MSC vám cena pokrýva ubytovanie, plnú penziu (buď formou bufetového stravovania kedykoľvek, alebo v reštaurácii v stanovený čas), voda a prekvapkávaná káva v bufete a využitie všetkých príslušenstiev lode ako sú - bazény, vírivky, športoviská, fitness centrum, obchody, divadlo a všetky bary, kaviarne a menšie špecializované reštaurácie (kde si ale za to čo vypijete, alebo zjete zaplatíte naviac).

Za nápoje mimo vody a kávy v bufete si musíte zaplatiť individuálne za každý nápoj, alebo si môžete kúpiť nápojový balíček. A to môže byť nealkoholický balíček za asi EUR 10 za deň, ktorý zahŕňa bublinkové nápoje ako sóda, coca cola a podobne. Alebo to môže byť alkoholický balíček, kde sú v cene v podstate všetky nealko aj alko nápoje vrátane koktailov. A tento drahý balíček vás vyjde aj na EUR 30 na deň. Alkoholické balíčky podľa počtu vypitých alkoholických nápojov využívali na lodi hlavne Angličania a Rusi.

Keďže loď je na otvorenom mori - tak tu nie je žiadny signál, jedine, keď loď pristane v prístave (vtedy môže byť prístupný miestny signál operátora v danej krajine). Preto kto chce mať prístup na internet na lodi, musí si zaplatiť takzvaný internetový balíček, ktorý na deň vychádza na deň okolo EUR 10.

Keďže výletné lode kotvia v určitých prístavoch, tak hlavným dôvodom prečo turisti využívajú výletné lode sú výlety v jednotlivých miestach, kde loď zastavuje. Väčšinou loď má v ponuke viaceré výlety v určitej lokalite, ale za tieto si musíte dosť draho priplatiť. Človek si môže výlet urobiť z prístavu aj individuálne, čo nie je problém vo veľkých miestach, kde loď kotví v prístave v meste. Problém to je v oblastiach, kde loď kotví buď priamo na mori a na breh vás vozia záchrannými člnmi (takzvaný tendering), alebo keď loď hoci zakotví pri brehu, ale turistická atrakcia je vzdialená mnoho kilometrov od prístavu. Aj vtedy môžu turisti na lodi využiť kyvadlovú dopravu, alebo taxíky, ktoré tam väčšinou sú k dispozícii a návštevník lode si ich platí individuálne. Ja som vždy využila organizované výlety, lebo vtedy som mala istotu, že pracovníci na lodi presne vedia kde som a tiež keby aj autobus meškal, tak loď počká. Ak si návštevník nekúpi organizovaný výlet vopred online, tak si ho môže kúpiť na lodi, kde sa nachádza predajný stánok exkurzií. Jediný krát keď som organizovaný zájazd nevyužila bolo keď sme kotvili vo veľkomestách ako Dubaj, Hongkong, Singapur, kde sme buď cestovali MHD, alebo taxíkmi sami, alebo výlet v danom meste bol už v pôvodnej cene zájazdu. 

Obe spoločnosti majú ponuky aj s cenou spiatočnej letenky z rôznych miest. Pre našinca zo Slovenska, to boli letenky z Viedne. 

Pred vstupom na loď musí návštevník urobiť check-in ako na letisku, kde si pracovník skontroluje doklad totožnosti oproti ich záznamom a tiež každému návštevníkovi urobia fotku. Na oboch lodiach dostal každý návštevník kartu, kde bolo jeho meno, číslo kajuty, miesto a čas večere, miesto stretnutia v prípade záchrannej akcie a tiež núdzové telefónne číslo. A človek vždy keď odchádza a prichádza z lode, tak pracovník pri kontrole oskanuje návštevnícku kartu a skontroluje fotku, ktorú urobili na check-in. Tak je zabezpečené, že iba návštevník (alebo pracovník na lodi) vstúpi na loď. 

Každý návštevník musí zadať pred plavbou cez internet na web lodnej spoločnosti, alebo po vstupe na loď kreditnú kartu. Z tej mu hneď zadržia hodnotu servisného poplatku (čo je väčšinou EUR 10 na deň a osobu) plus asi EUR 100 viac na možné nákupy na lodi. Na konci cesty sa urobí vysporiadanie a každý návštevník dostane faktúru s detailom. Ak návštevník nemá kreditnú kartu, môže použiť aj debetnú kartu, ale musí mať na nej dostatočnú hotovosť, alebo musí zaplatiť zálohu v hotovosti. Na lodi je skoro nepretržite k dispozícii recepcia, kde sa človek môže informovať na výšku faktúry, ale môže mať aj iné otázky súvisiace s plavbou. 

MSC Splendida versus Voyager of the Seas - rozdiely

Obe lode boli obrovské kolosy, ale MSC Splendida bola trochu väčšia ako Voyager of the Seas. Loď MSC Splendida mala kapacitu 3,900 pasažierov a posádka mala 1,300 ľudí. Loď Voyager of the Seas mala o dačo menšiu kapacitu 3,100 pasažierov a posádka bola 1,200 ľudí. To, že proporčne bolo na americkej lodi viac posádky na pasažiera bolo cítiť hlavne v samoobslužnej bufetovej reštaurácii, kde na americkej lodi čašníci roznášali aj zadarmo nápoje (na MSC Splendide si si ich musela načapovať sama) a bolo viac čašníkov, ktorí odpratávali stoly. To že "talianska" loď mala viac kajút sa odrazilo aj v dĺžke lodi, ktorá bola 330 naproti 310 metrov. Obe lode pôsobili majestátne, ale z lode MSC Splendida som mala až pocit ako keby som nastupovala do Titanicu. Našťastie aj super-obrovská loď MSC Splendida doplávala plynule do všetkých prístavov. To aká je loď obrovská sme si uvedomovali hlavne na lodi MSC Splendida, kde sme mali kabínu v zadnej časti lode a keď sme museli prejsť do prednej časti lode (kde bolo napríklad divadlo, alebo sa odtiaľ vychádzalo z lode na výlety) tak sme museli prekonať 330 metrov a to niekoľko krát denne. Aspoň sme mali pekné lýtka!

 

Veľkosť vnútornej kabíny (bez okna) na lodi MSC Splendida bola už pocitovo väčšia pri prvom zhliadnutí oproti veľkosti vnútornej kabíny na lodi Voyager of the Seas (16.8 m2 oproti 14 m2). Poviete si, že sú to len 2 metre, ale keď sa v tejto malej kabíne musia pohybovať a obliekať 2 ženy, tak aj tento malý rozdiel zaváži. 

Okrem toho vnútorná kabína na americkej lodi, hoci bola čistá, pôsobila trochu ošarpano, lebo zariadenie pôsobilo ako z 90. rokov. Na webe som sa dočítala, že interiér lode Voyager of the Seas bol obnovený v minulom roku 2018 (čo bolo rok po našej plavbe). Naproti tomu kabína MSC Splendida hoci bola jednoducho vybavená, ale bola vybavená moderne (takým štýlom moderných jednoduchých hotelov ako napríklad hotely Ibis). Asi to vyplývalo aj z toho, že loď MSC Splendida bola bola postavená v roku 2009 a loď Voyager of the Seas prvý krát vyplávala v roku 1998. A v oboch vnútorné vybavenie kabíny ako keby odrážalo dátum výroby a prvej plavby! 

Ale to v čom americká loď bola staršia a horšia vo vybavení kabíny si vynahradila v iných oblastiach. Na oboch lodiach bolo možné sa stravovať kedykoľvek formou samoobslužného bufetu, alebo ísť v stanovenom čase do reštaurácie s obsluhou. Na americkej lodi Voyager of the Seas bolo jedlo v reštaurácii exkluzívne svojou chuťou aj prezentáciou, preto som na večere do reštaurácie chodila rada. Naproti tomu na talianskej lodi MSC Splendida bolo jedlo v reštaurácii dobré, ale takisto bolo jedlo dobré aj v bufete a tam večera netrvala 2 hodiny. 

Tiež bol rozdiel v kultúrnom programe. Na oboch lodiach sa nachádza veľké divadlo, kde každý večer bolo nejaké predstavenie a to v 2 časoch, tak aby toto predstavenie mohli navštíviť všetci hostia, ktorí sa stravovali v reštaurácii v 2. turnusoch (časoch). Kultúrny riaditeľ na americkej lodi bol Angličan, ktorý bol nesmierne vtipný a s kamarátkou spomíname na jeho vtipy aj po roku (kľudne by sa mohol živiť ako stand-up komediant). Naproti tomu kultúrny riaditeľ na talianskej lodi bol toporný Talian, ktorý síce uviedol každý program v 5 jazykoch, ale to tak nezáživne, že sem pri tom s kamarátkou vždy trpeli. Tiež bol rozdiel v kvalite zábavy. Na americkej lodi Voyager of the Seas si pozvali známych umelcov, ktorých kultúrny program nás skutočne zaujal, ako napríklad výhercovia súťaže Superstar v Ázii, známu ázijskú opernú divu, alebo ľadovú show. Oproti tomu na talianskej lodi MSC Splendida boli výborní akrobati (ktorí zachraňovali inak druhoradý kultúrny program), dobrí speváci, ale otrasní tanečníci, ktorí ako keby prišli z televíznej šou Ein Kessel Buntes, alebo Televarieté. Proste ich tanec bol úplne amatérsky. 

A čo bolo na lodiach iné bola aj veková a národnostná štruktúra pasažierov. Na americkej lodi Voyger of the Seas to boli hlavne anglickí a americkí turisti nad 70 rokov, ostatné národnosti aj vekové skupiny boli v menšine. Na talianskej lodi MSC Splendida, bola aj kvôli blízkosti miesta plavby k Európe, štruktúra pasažierov rôznorodá čo sa týka národností, najviac návštevníkov bolo z Talianska (pravdepodobne kvôli popularite talianskej spoločnosti MSC Cruises v Taliansku), ale veľa bolo aj Rusov, Francúzov, Španielov. A tiež najviac pasažierov na talianskej lodi bolo stále v aktívnom veku (ale s odrastenými deťmi) medzi 45 - 60 rokov.  

To že spoločnosť MSC Cruises bola vlastne talianska spoločnosť sa prejavilo talianskym kapitánom, talianskym kultúrnym riaditeľom a faktom, že aj mnohí námorníci boli Taliani. Samozrejme aj tu boli upratovači (alebo chyžní - áno správne väčšinou to boli na oboch lodiach muži) boli pôvodom z Indie, alebo nejakej inej ázijskej krajiny a na recepcii boli pracovníci rôznych národností. Tak to bolo aj u pracovníkov v reštaurácii. Kapitán na americkej lodi Voyager of the Seas bol Nór a ako som spomínala kultúrny riaditeľ bol Angličan. 

Obe lode boli čo sa týka zážitku a úrovne dovolenky na vysokej úrovne a ja sa určite na takúto zaoceánsku výletnú loď chcem minimálne raz vrátiť (chcela by som na takejto dovolenke na výletnej lodi vidieť Karibik). Ale vnútorne mi asi predsa len viac vyhovovala americká loď. Pri odlete z talianskej lode, keď sa z mnoho autobusov  (transfer z lode na letisko autobusom sme mali v cene) vyrútilo plno talianskych turistov (možno taká polovica pasažierov lode boli Taliani), tak to ich ďžavotanie v autobuse a v letiskovej hale bola asi posledná kvapka, ktorá sa po ich týždňovom ďžavotaní počas jedla, oslavnom spievaní a potlesku pri každej talianskej piesni v divadle, dala vydržať. 

P.S. Veľa mojich známych a kamarátok sa ma pýtalo, či mi nevadilo húpanie lode na mori. Je pravda, že keď som zaspávala, tak na oboch lodiach som cítila taký jemný húpavý pohyb, a ten pominul až keď som zaspala. Keď boli trošku väčšie vlny, tak to trochu bolo cítiť keď človek išiel v úzkej chodbičke popri kabínach (ale to bolo málokedy). Obe lode boli také obrovské, že aj niekoľko metrové vlny tu neznamenali skoro žiadny pohyb na lodi. Mne osobne nevadí cestovať na lodi, alebo v lietadle, a preto mi nebolo ani raz zle od žalúdka. A každý pohľad na hladinu mora, alebo na vlny som si vyslovene užívala. Ale uznávam, že takéto cestovanie asi nie je pre každý žalúdok... Na americkej lodi sme mali kabínu v strede lode, na talianskej lodi sme mali kabínu úplne vzadu. Rozdiel to bol len pri pristávaní v prístave, kde ako keby parkovali najprv predkom (provou) a potom sa zadkom (kormou) lode snažili priblížiť. A pri tomto približovaní zadnej časti lode sa naša kajuta otriasala, kovové časti lode sa zvíjali v hlasnej a smutnej melódii. Bolo to tak hlasné, že nás to prvú noc zobudilo a musím povedať, že som zo strachu a aj pomodlila... Potom sme už na toto pristávanie boli zvyknuté a už nás toto trasenie a kvílivé zvuky konštrukcie lode neprekvapili. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?