Rusovce, kde "Ruský hrad" chátra

Autor: Jana Kapráliková | 6.12.2018 o 2:22 | Karma článku: 3,03 | Prečítané:  1182x

Meno Rusovce pochádza z maďarského pomenovania Rusoviec "Oroszvár", to znamená "Ruský hrad", lebo na mieste stával hrad, ktorý sa potom zmenil na kaštieľ. Bohužiaľ dnes je tento "Ruský hrad" a okolitý park v dosť žalostnom stave.

Ako spoznávam Bratislavu na vlastivedných vychádzkach 

Cez Rusovce som prechádzala viackrát  a to vždy keď som cestovala do galérie Danubiana. Až tento rok som sa cielene zastavila v Rusovciach a preskúmala som túto mestskú časť Bratislavy počas zaujímavej vlastivednej vychádzky. 

Keď som začala asi pred dvomi rokmi pravidelne chodiť na vlastivedné vychádzky po Bratislave, zistila som ako ja, rodená Bratislavčanka, poznám málo Bratislavu, lebo poznám len jej hlavné "ťahy", ale nemám poňatia o jej rôznych zaujímavých zákutiach. 

Vlastivednú vychádzku po Rusovciach organizovala komunita M_P_BA a sprevádzal nás skvelý a zanietený sprievodca Ivor Švihran. Na Ivorove vlastivedné prechádzky chodím ja, a aj mnoho ďalších ľudí rada preto, lebo on je vždy dokonale na vychádzku pripravený a pozná nielen každú budovu a jej históriu, ale skoro každý kameň na ceste. Väčšinou sú jeho vychádzky ako trojhodinová stredne náročná túra, lebo Ivor sa ženie za ďalšou pamiatkou vždy zo zápalom vo svižnom tempe. A nebolo to inak ani pri tejto vychádzke na začiatku októbra 2018 a kedže bolo teplo 25 stupňov, tak na záver trojhodinovej prechádzky boli viacerí (hlavne starší) návštevníci už unavení. 

Gerulata, ktorá je svedkom rímskej histórie 

Rimania postavili na Dunaji pohraničné vojenské tábory nazvané Limes Romanus, ktoré sa stavali od severnej Británie až po Balkán. Dunaj ako prirodzená hranica spolu s týmto opevnením bola obranou proti nájazdom germánskych kmeňov. Jeden takýto antický vojenský tábor bol vybudovaný v 4. storočí aj na územní dnešných Rusoviec a dostal meno Gerulata. Rímsky kastel (rímsky vojenský tábor) Gerulata tu pretrval až do 5. storočia. Meno Gerulata prevzali od keltského obyvateľstva. Tento tábor mal dôležitú úlohu, lebo chránil rímske légie, ktoré sídlili v Carnunte, hlavnom meste Hornej Panónie. Tábor Gerulata sa od Carnunta nachádzal iba 14 kilometrov, lebo Carnuntum sa nachádzalo kúsok od rakúskej hranice za Hainburgom. Carnuntum bolo rímske mesto, kde žilo od 50 rokov nášho letopočtu skoro 50,000 obyvateľov. Pamiatky Carnuntum som ešte nemala možnosť vidieť a chcela by som ich budúce leto navštíviť. 

Na základe archeologických skúmaní bolo možné rekonštruovať rôzne stavebné časti tohoto vojenského tábora Gerulaty - pohrebisko, civilné budovy, poľnohospodárske usadlosti a villy rustici (prímestskej vily). A ruiny týchto rôznych pôvodných stavieb vojenského tábora môžeme obdivovať aj dnes na archeologickom nálezisku Gerulata. 

Okrem toho je tu aj mimoriadna zbierka kamenných dosiek, ktoré boli oltárami s nápismi, alebo náhrobnými kameňmi s postavami, alebo rastlinou výzdobou Tieto kamenné dosky sa nachádzajú v interiéri múzea Gerulata a sú skutočne nádherné. Návštevu antického múzea Gerulata odporúčam hlavne kvôli týmto kameňom, ale aj kvôli pocitu, že aj tu u nás v Rusovciach máme jedno z pozostatkov rímskej histórie, po ktorom sa môžeme prejsť. http://www.muzeum.bratislava.sk/anticka-gerulata-rusovce/d-1019

Meno Rusovce - Ruský hrad, alebo Karolov hrad? 

Meno Rusovce buď pochádza z maďarského pomenovania Rusoviec - "Oroszvár", to znamená "Ruský hrad", ktoré pochádza z čias, keď Rusovce slúžili v 10. až 12. storočí na ochranu maďarského kráľovstva pred vpádom Nemcov. Alebo názov pochádza z nemeckého pomenovania Rusoviec "Karlburg" - "Karolov hrad", ktoré sa objavilo v 14. storočí za vlády cisára Karola Veľkého. 

Potom prešlo Rusovské panstvo rukami viacerých šľachtických rodov. Dôležitá udalosť bola Bitka pri Moháči v roku 1526, po ktorej sa z Balkánskeho poolostrova začalo presúvať do strednej Európy chorvátske obyvateľstvo. A tak v 18. storočí bola v Rusovciach väčšina obyvateľstva buď nemeckej, alebo chorvátskej národnosti. A mnoho chorvátskych priezvisk tu môžete nájsť aj dnes. Na konci 19. storočia boli Rusovce pričlenené do maďarského okresu Rajka a po skončení 1. svetovej vojny pripadli Rusovce, spolu s Jarovcami a Čuňovom tiež Maďarsku. Až po skočení 2. svetovej vojny v roku 1946 sa postúpili tieto 3 obce Československu. 

Kaštieľ Rusovce ako národná kultúrna pamiatka?!

Rímsky tábor Gerulata spolu s neogotickým kaštieľom v Rusovciach sú zapísané do zoznamu chránených kultúrnych pamiatok. Ale keď sa prejdete popri kaštieli - tak trpko zaplačete v akom zlom stave je samotný kaštieľ, ako aj celý zámocký areál. 

Podľa historických prameňov stál v Rusovciach hrad už v 13. storočí. Ale najväčší rozmach rusovského panstva prichádza s príchodom rodu Zichyovcov. Tí prestavali v 17. storočí pôvodný hrad na renesančný kaštieľ. Do dnešnej neogotickej podoby kaštieľa v tudorovskom slohu, dal prestavať kaštieľ Emanuel Zichy Ferraris, na počesť svojej anglickej manželky Šarloty. Prestavbou kaštieľa do dnešného vzhľadu bol poverený známy viedenský architekt Franz Beer. Gróf Henckel, ktorý nadobudol kaštieľ v roku 1872, založil na panstve veľmi úspešný žrebčín. 

Vodárenská veža, anglický park a záhradníctvo Stephaneum

Poslední majitelia Elemér a Štefánia Lónyayovci, ktorí kúpili kaštieľ v roku 1906, pokračovali v úprave kaštieľa a dotkli sa hlavne vnútorného vybavenia, keď dali vybudovať ústredné kúrenie a kúpeľne. V parku dali postaviť vodárenskú vežu v tvare orientálnej veže - minaretu. Štefánia dala vzniknúť známemu záhradníctvu Stephaneu. A títo svetoznámi záhradníci zmenili park v okolí kaštieľa na anglický park tak aby zapadol do okolitej prírody. Záhradníctvo Stephaneum malo až 36 skleníkov, kde sa pestovali okrasné rastliny na komerčné účely. Bývalé budovy záhradníctva Stephaneum sú dnes obytnými domami. Len kde tu je možné ešte vidieť krásnu ružu ako odkaz doby minulej. 

Bohužiaľ do histórie kaštieľa zasiahli obe svetové vojny. Počas 1. svetovej vojny tu bol vojenský lazaret a počas 2. svetovej vojny kaštieľ najprv obsadili Nemci a potom Rusi. Novým majiteľom sa v roku 1950 stal SĽUK. Ale tento nový vlastník sa vraj o údržbu kaštieľa až tak nestaral a kolujú chýry, že tancovanie malo vplyv aj na statiku stien vo vnútri kaštieľa. V roku 1982 sa začala rekonštrukcia kaštieľa a okolitého parku, ktorá sa ale nikdy nedokončila. Potom v 90  rokoch prešiel tento majetok viacerými vlastníkmi od SNG cez NBS, až na súčasného vlastníka Úrad vlády. A ten investuje zatiaľ len nevyhnutné peniaze na jeho udržanie a otázka je kedy sa začne rekonštrukcia tejto národnej kultúrnej pamiatky a či táto rekonštrukcia bude vkusná?!

Dnešná smutná podoba Rusovského kaštieľa, okolitých stavieb a parku

Budova kaštieľa je dnes obohnaná vysokým plotom, ale samotný kaštieľ, keďže je natretý na bielo, má aspoň zvonku obrysy svojej pôvodnej slávy. Pôvodné žrebčíny, ktoré stoja mimo hlavnej budovy kaštieľa smerom na ceste do parku, sú dnes už iba ruinami a pokojne by sa tu mohol točiť nejaký horor. Vodárenská veža v parku, keďže je uzavretá, sa stáva plátnom pre graffiti, a tiež vo vnútri sa asi stretávajú rôzne živly. A na pôvodný, dnes neudržiavaný, park je tiež smutný pohľad. Park hoci je neudržiavaný, je stále celkom pekný, lebo bol tak veľkoryso postavený, že aj dnes bez údržby ako keby sám prežíval v okolitom ekosystéme. Ale zábradlia na mostíkoch v parku už vlastne neexistujú a sú to vlastne už len kostry bývalého zábradlia. A potoky v parku sú plné lístia a špiny, ako keby ich roky nikto nečistil. 

Park kaštieľa sa prelína s lužným lesom, v ktorom sa môžete poprechádzať a prísť až k rusovskému jazeru, ktoré sa neoficiálne využíva na kúpanie. Dunajské luhy sú chránenou krajinnou oblasťou. Lužný les (luh) je podmáčaný les s vysokou hladinou spodnej vody. V lužnom lese môžete nájsť aj budovu horárne, ktorá sa volala "Švajčiaren", alebo "Švajčiarsky pasienok". Chovali sa tu voľakedy kravy a páni  sa tu počas prechádzky na koňoch zastavili na čerstvé mlieko.... Táto "Švajčiareň" nejakým zázrakom stále stojí a keďže je asi v súkromnom majetku, tak je aj v dobrom stave. 

Epilóg

Keby sa začala a podarila vkusná rekonštrukcia kaštieľa v Rusovciach, tak by sme mohli mať na kraji Bratislavy takú perlu ako majú v Ledniciach, alebo v Hlubokej nad Vltavou. Tieto novogotické skvosty v tudorovskom štýle navštevuje ročne 300,000 až 400,000 návštevníkov. Počet turistov v Bratislave bol v roku 2017 okolo 1.3 milióna. A toto číslo by sa mohlo zvýšiť o 30%, keby si to "niekto hore" vedel spočítať. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Agent 007 sa celé roky predstavoval zle. Jeho pravé meno je iné

V archívoch objavili skutočného Jamesa Bonda.

KOŠICE KORZÁR

Zamestnanci rozkrádali U. S. Steel, súd ich musel oslobodiť

Zlodejov nasnímala kamera, no nebola inštalovaná v súlade so zákonom.


Už ste čítali?