Ako som sa na kresťanskom stretnutí Taizé v roku 1994 zaľúbila do mesta Paríž

Autor: Jana Kapráliková | 2.12.2018 o 23:11 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  316x

V roku 1994 som sa zúčastnila s priateľkou Eliškou ekumenického kresťanského stretnutia Taizé, ktoré sa konalo v Paríži. A okrem duchovného zážitku z tohoto stretnutia mladých kresťanov som mala možnosť spoznať aj centrum Paríža. 

Paríž - moja celoživotná láska

A práve v tomto roku 1994 sa Paríž stala mojou celoživotnou láskou. Paríž som navštívila potom ešte dvakrát súkromne a asi 6 krát pracovne. A aj na pracovných cestách som v Paríži vždy zostala na víkend, aby som toto mesto mohla viac prebádať. 

Raz som počula sa rozprávať dve panie, z ktorých sa práve jedna sa vrátila z dovolenky v Paríži a svoju dovolenku zhodnotila: "Paríž bol špinavý, všade davy ľudí a veľa cudzincov". 

Je pravda, že Paríž je preplnený (v meste Paríž žije viac ako 2 milióny obyvateľov, v celej Parížskej aglomerácii žije viac ako 12 miliónov ľudí a tiež Paríž navštívi za rok viac ako 20 miliónov návštevníkov), čo môžete pocítiť pri návšteve centra, alebo cestou parížskym metrom. A tiež som mala zvláštny pocit, keď som bola raz večer vo vagóne metra a cestovala som do predmestia Paríža (kde sídlila moja firma) a vo vagóne som som bola sama žena a tiež som bola jediná osoba bielej farby pokožky. Musím sa priznať, že vtedy som sa modlila, aby sme čo najskôr prišli na moju zastávku metra. Modlitba pomohla a nič sa mi samozrejme nestalo, len ten strach z neznámeho aj vo mne (veľmi racionálnej osobe) v tej chvíli prevážil. 

Ale  inak mňa Paríž očaril mnohými vecami, hlavne:

1) Štýl parížskych žien - Parížanky sa obliekajú v rôznych farbách a vzoroch, ale napriek tomu, alebo práve tomu, majú štýl a šmrnc. 

2) Ako si vedia Parížania užiť jedlo a nápoje. Často sa stretávajú a jedávajú spolu, či už v doma, alebo v reštauráciach jedlo (vždy so šalátom) a k tomu pohárik vína. Pohár vína si tu môžete objednať aj v kantíne v pracovný deň, kde si deci vína načapujete z nádoby, z ktorej si u nás čapujeme umelé  perlivé nealkoholické nápoje. 

3) Rodinné dlhé večery cez týždeň a obedy cez víkend, keď si celá rodina sadne k jedlu, dá si pohár vína a porozpráva sa o zážitkoch počas dňa. 

4) A samozrejme história a pamätihodnosti Paríža, pri ktorých sa zatajuje dych. 

Taizé stretnutie 100,000 mladých v Paríži v roku 1994

Taizé komunita je ekumenické kresťanské kláštorné bratstvo, ktoré bolo založené v roku 1940 v Taizé, v Burgundsku, vo Francúzsku, bratrom Rogerom Schutzom. Toto bratstvo tvorí 100 rádových bratov, katolíkov aj protestantov. 

V Taizé sa stretáva pravidelne niekoľko tisíc mladých ľudí, vo veku od 17 - 30 rokov, v lete a počas Veľkej noci. Na prelome roka (obvykle od 28. decembra do 1. januára) sa každý rok stretáva niekoľko desiatok tisíc mladých ľudí vo veľkých európskych mestách. Tieto novoročné stretnutia sú organizované rádovými bratmi komunity Taizé, ale aj mladými dobrovoľníkmi z celej Európy a z hostiteľského mesta. Mladí kresťania sú ubytovaní v miestnych rodinách, alebo vo veľkých skupinách v jednoduchých ubytovniach. Mladí ľudia sa stretávajú počas dňa niekoľko krát na centrálnom mieste, zvyčajne vo výstavných halách, na modlitbách a stretnutiach na tému viery, umenia, politiky a sociálnych otázok. 

Taizé stretnutie 100,000 mladých v Paríži v roku 1994 nebolo iné. Na toto stretnutie sme cestovali z Bratislavy autobusom (vtedy sa ešte málo lietalo v rámci Európy) a počas stretnutia sme boli s priateľkou Eliškou ubytované v záhradnom domčeku jednej parížskej kresťanskej rodiny. Hoci sa v záhradnom domčeku trochu kúrilo, aj tak tam bola zima. Nezabudnuteľné boli spoločné raňajky (tu som prvý krát videla piť kávu z okrúhlej misky bez ucha) a večere s francúzskou rodinou, keď nás pozvali k svojmu stolu. A hlavne nikdy nezabudnem na to keď nás pozvali na novoročný obed s celou okolitou rodinou. A mali sme slávnostný, niekoľko chodový obed - na začiatok pravé šampanské (ktoré nás skoro odrovnalo, lebo dovtedy sme pili len naše slabé šumivé víno), potom predjedlo, hlavné jedlo, zákusky a na záver syry. Proste gurmánsky zážitok!

Na stretnutia Taizé si až tak nepamätám, len si spomínam, že jazdu autobusom sme si užívali, lebo sme boli mladé a spolu sme sa modlili a spievali. Na stretnutiach Taizé boli vždy spoločné modlitby, omše s kázňami, spoločné obedy, ktoré podávali dobrovoľníci, ale hlavne Taizé piesne, ktoré sa ozývali v celom priestore. Taizé piesne majú jednoduché frázovanie knihy žalmov, biblie, alebo z liturgie, verše sa viackrát opakujú. Najviac si pamätám pieseň Laudate Dominum. 

Laudate Dominum omnes gentes
Laudate eum, omnes populi
Quoniam confirmata est
Super nos misericordia eius,
Et veritas Domini manet in aeternum.

Gloria Patri et Filio et Spiritui Sancto.
Sicut erat in principio, et nunc, et semper.
Et in saecula saeculorum.
Amen.

Ako som spoznala a zaľúbila sa do mesta Paríž

Aj keď sme chodili každý deň na Taizé modlitebné stretnutia, aj tak sme si našli jeden deň čas si prejsť celé centrum a všetky hlavné pamiatky v centre Paríža (hlavne po vlastných). 

Z vrchu Trocadéro sme si zvonku pozreli Eiffelovu vežu (La Tour Eiffel), kovovú konštrukciu, pomenovanú po Gustavovi Eiffelovi, ktorý vežu navrhol a postavil. Ten rok som vežu ešte nenavštívila, to sa mi podarilo 2 krát  až neskôr. Pohľad z veže je úžasný, Paríž ako na dlani. 

Potom sme sa prešli okolo Invalidovne (Les Invalides), komplexu budov múzeí a monumentov, ktoré sa viažu k vojenskej histórii Paríža. Známa budova Invalidovne slúžila pôvodne ako vojenská nemocnica a domov pre vojnových veteránov. 

Ďalej naša cesta pokračovala okolo Luxemburského paláca a Luxemburských záhrad, postavených v 17. storočí. Tieto záhrady sa rozkladajú na 23 hektároch a sú pokryté trávnikmi, stromovými promenádami a kvetinovými záhonmi. Ďalej sme navštívili katedrálu Notre Dame, známu svojou gotickou architektúrou a nádhernými rôznofarebnými vitrážami okien. 

Poobede sme si našli čas aj na krátku návštevu múzea Louvre, najväčšej umeleckej galérie na svete. Pamätám si, že sme išli do múzea s poobednou zľavou a hoci bola na lístky rada, aj tak sme sa dostali dovnútra a počas pár hodín sme si narýchlo pozreli najznámejšie diela v Louvre, vrátane Leonardovej Mony Lízy. Je neuveriteľné, že hoci je tento obraz malý, zvláštny pohľad Mony Lízy pozoruje každého návštevníka, nech sa na obraz pozerá z ktorejkoľvek strany. Musím povedať, že po určitom čase sa diela začali podobať a splývať do jedného celku. Bohužiaľ je tu až 38,000 tisíc umeleckých diel. Preto som následne zatiaľ múzeum Louvre doteraz nenavštívila, ale radšej som navštívila menšie múzeum Orsay. Možno raz sa v budúcnosti do múzea Louvre vrátim. 

Potom sme pešo vyšli na 130 metrový kopec Montmartre, ktorý je známy hlavne bazilikou Sacre Coeur, ktorá svieti na vrchole kopca svojou bielou farbou. Štvrť Montmartre je miestom stretnutia umelcov teraz a bola ním aj v minulosti (v 19. storočí tu žili a tvorili mnohí impresionisti). Tiež sa tu nachádzajú nočné kluby. 

Pokračovali sme po Avenue des Champs-Elysées, ktorá je dlhá skoro dva kilometre a široká 70 metrov až k Víťaznému oblúku (Arc de Triomphe). 

Na záver dňa sme navštívili La Défense, modernú obchodnú štvrť, kde sú postavené výškové, hlavne administratívne, budovy. 

V roku 1994 sme urobili takú malú ochutnávku Paríža, ktorá nám obom s kamarátkou "veľmi chutila".

Potom som sa vrátila do Paríža ešte niekoľko krát, aby som tieto známe pamiatky a mnohé múzea navštívila znova aj zvnútra. A niekoľko krát som sa previezla aj loďou po rieke Seine, čo si užijete hlavne v lete. Vtedy za dobrého počasia môžete pozorovať Parížanov, aj návštevníkov ako oddychujú na brehoch rieky Seiny. A  zážitok je aj posedenie v parížskej kaviarni, kde sú vonkajšie stoličky otočené smerom do ulice. Môžete si dať si malé espresso a pozorovať pulzujúci život na parížskej ulici - to je na nezaplatenie. 

Už sa teším kedy nabudúce navštívim znova Paríž, dúfam, že to bude čoskoro, lebo už mám po skoro 10 ročnej pauze "parížsky deficit"... 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Agent 007 sa celé roky predstavoval zle. Jeho pravé meno je iné

V archívoch objavili skutočného Jamesa Bonda.

KOŠICE KORZÁR

Zamestnanci rozkrádali U. S. Steel, súd ich musel oslobodiť

Zlodejov nasnímala kamera, no nebola inštalovaná v súlade so zákonom.


Už ste čítali?